Ateliéry doklikané, zápočty rozdané, nasleduje obdobie skúšok. A že pre niekoho to bude prechádzka ružovou záhradou, už podľa titulku vieš tiež. Nás to ale neobchádza, a tak ešte predtým, ako si obhájiš záverečné práce a začneš sa učiť, prečítaj si rozhovor so zahraničnými študentmi, tentokrát z Anglicka a Talianska, a ich spôsobe výučby či zmenách spôsobených pandémiou.
Andrea, Politics and Russian Studies, University of Manchester, Anglicko
Adam, Sport, Toursim and Event Management , University of Bozen, Taliansko
AKÉ PRVÉ KROKY SPRAVILA TVOJA ŠKOLA, KEĎ PREPUKOL KORONAVÍRUS?
Andrea: Keď začala situácia okolo COVID-19 naberať vážnejšie kontúry, ako prvé zatvorili campus a všetky prednášky s veľkým počtom ľudí presunuli online. O pár dní zrušili aj semináre, kde je nás okolo 20 a konzultačné hodiny s profesormi.
Adam: Nakoľko študujem v Taliansku a práve tam bola pandémia asi najvážnejšia, tak nám na začiatku zatvorili univerzitu na týždeň, potom otvorili na tri dni a odvtedy sme doma.
AKO SI PRICESTOVAL NA SLOVENSKO? AK SI NEPRICESTOVAL SPÄŤ NA SLOVENSKO, PREČO SI SA ROZHODOL OSTAŤ V DANEJ KRAJINE?
Andrea: Najprv som sa na Slovensko neplánovala vrátiť, ale keď prišla možnosť odsťahovať sa z intráku a neplatiť nájom, tak som si to rozmyslela, lebo treba šetriť peniaze (život chudobného slovenského študenta v Anglicku). Nakontaktovala som sa na ambasádu a požiadala o repatriáciu. V priebehu pár dní som si zbalila všetky svoje veci do dvoch kufrov a 5 krabíc (žila som v izbe o veľkosti krabice od topánok). Z Manchesteru som cestovala do Londýna a odtiaľ autobusmi, ktoré nás priviezli až do Košíc do karantény. Najlepších 33 hodín môjho života.
Adam: Na Slovensko som prišiel ešte predtým ako to vypuklo v Taliansku, a to okolo 20.februára, Mal som veľké šťastie. Odišiel som hneď po ukončení prvého semestra a zobral som si všetko domov, kedže tento semester som mal stráviť v Malajzii na Erasme. Momentálne to ale teraz vyzerá tak, že sa do Talianska vrátim ešte neskôr, ako som čakal.
AKÝM SPÔSOBOM MOMENTÁLNE PREBIEHA VÝUČBA – PREDNÁŠKY, ZÁPOČTY?
Andrea: V čase akom vzniká tento článok, sa už vyučovanie skončilo, lebo na našej univerzite to končí približne v polovici mája. Na ruštine je nás málo, okolo 20, všetky hodiny prebiehali doobeda cez ZOOM. Veľmi si vážim, ako nás podporovali a chápali, že nie je ľahké sa v tejto dobe 100% sústrediť. Výučba prebiehala normálne. Na Politics je cez 400 študentov, preto sa profesori rozhodli nahrávať podcasty doma a k tomu posielali prezentácie. Celkovo to vnímam ako skvelé riešenie, lebo máme k všetkému 24/7 prístup. Pomáhali nám v tom, že nám tútori pripravovali výcucy z učiva, aby sme sa ľahšie pripravovali na semináre.
Adam: Kedže som tento semester mal byť na Erasme v Malajzii, pre mňa to bolo trocha zložitejšie zorganizovať si prednášky a všetko, ale moja univerzita mi veľmi pomohla. Máme všetko online a je to také zvláštne pre nás všetkých, ale nejako to zvládame. Všetko máme cez Microsoft TEAMS, kde vlastne vidíme učiteľa a jeho prezentácie, a píšeme si poznámky. Myslím, že sa profesori snažia prednášky spraviť zaujímavejšie, takže minimálne toto je veľké pozitívum.
AKO BUDÚ PREBIEHAŤ SKÚŠKY? PLÁNUJÚ PROFESORI ZĽAHČIŤ PRIEBEH SKÚŠOK, PRÍPADNE ZRUŠENIE SKÚŠOK?
Andrea: Rozhodnutie univerzity o automatickom posune prvákov do vyššieho ročníka prišlo skoro po zatvorení campusu. V praxi to znamená, že aj keď máme teraz testy a skúšky, sú len informatívne a prejdete bez ohľadu na vaše výsledky.
Adam: Zatiaľ nevieme, ako budú presne vyzerať skúšky, a toho sa najviac všetci obávame. Uvidíme, ako to dopadne.
ČO SI UŽÍVAŠ NAJVIAC NA TOMTO SPÔSOBE ŠTÚDIA?
Andrea: Pri online hodinách je úplne jedno ako vyzeráte, vďakabohu.
Adam: Najviac si asi užívam, že som zase doma, takže si nemusím každý deň niečo variť, čo netuším vôbec či sa to bude dať jesť, ale pekne som sa vrátil do starých čias, kedy mi ešte rodičia varili doma. Trocha si pripadám, že som sa vrátil pár rokov do minulosti.
ČO SI NAOPAK NEUŽÍVAŠ VÔBEC NA TOMTO SPÔSOBE ŠTÚDIA?
Andrea: Na druhej strane, keď je všetko online, je pre mňa osobne ťažké ostať motivovaná a robiť úlohy, pretože neexistuje žiaden kvázi trest. Je to strašne neosobné a chýba mi fyzický kontakt so spolužiakmi, ktorých som vídavala každý deň. Študenti študujúci v Anglicku bojujú o svoje peniaze a požadujú časť školného naspäť, keďže ročne platíme 9250 libier, je to pochopiteľné. Mission impossible.
Adam: Čo mi asi najviac chýba je ten univerzitný život, strašne som si zvykol na Taliansko a veľmi mám rád všetkých ľudí, s ktorými som sa zoznámil. Najhoršie je, že naozaj neviem čo bude ďalej, tá nevedomosť, čo všetci teraz máme, je naozaj zlá. My študenti sa pokúšame robiť nejaké challenges medzi nami, a kedže som šéfom Party Committee pre tento rok, vymyslel som Talianom zaujímavé challenges, takže aspoň tak som stále s nimi.
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.