Láry – fáry

Presnosť a dodržiavanie pravidiel je pre obyvateľov Grécka pojem vyslovene cudzí. Všetko sa dá, na všetko je čas a keď ubehne, tak sa protestuje. Každodenný chlebíček. Aj teraz, sŕkajúc čaj vo svojom aténskom byte, pozerám z okna na jednu zo stoviek demonštrácii, ktoré sa v uliciach počas môjho pobytu objavili. Megafóny hučia, autá trúbia a hŕstka profesionálnych odporcov režimu s veľkým OXI na plagáte prešľapuje pred sociálnym úradom. Po pár mesiacoch v Aténach som si už zvykla. Veď to nie sú jediní ľudia, ktorí si pod mojím oknom bezcielne kopú kamienok.

Predavači, sporo odeté dievčiny, migranti, fajčiari, socky či len tak opierajúci sa ľudia; pod holým nebom sa rozprávajú, jedia, pijú, sedia, žobrú, menia pneumatiky alebo pichajú do žily. Ešteže to podnebie dovoľuje. Spolu s biznismenmi, študentmi a pracujúcimi zdieľajú ten istý zasvinený chodník. Deje sa tu všetko, hotové divadlo. Aj ja sa objavujem na scéne, prebehnem na červenú, kľučkujem medzi stánkom s ponožkami, spiacim psom, medzi vôňou čerstvého pečiva a smradom kontajneru, prekračujem holubí trus a vyhýbam bezdomovcovi, čo predáva papierové vreckovky. S kávou v ruke a odmietavým pohľadom na pofidérneho predavača cigariet vkročím na fakultu zvnútra aj zvonku pokrytú grafitmi. Sedím v studenom ateliéri, no je mi prekvapivo skvele. Prečo? Lebo imúnna voči všetkému škaredému som prenikla do druhého plánu Gréckej demokratickej republiky. Pocity slobody a eufórie zahraničného študenta môže pochopiť len iný zahraničný študent.

Aby som rozuzlila zápletku minulého príspevku, áno – semester je pre gréckych študentov zrušený a nie – neplatí to pre erazmákov. Aspoň na našej fakulte. Veľa ľudí z ostatných odvetví NTUA sa, bohužiaľ, muselo vrátiť domov.  Kvôli týždňom pretrvávajúcich štrajkov, zhromaždení a neúspešných rokovaní sa už školský rok nezačne, nesplnil by sa minimálny počet odučených dní. Pre gréckych poslucháčov architektúry to teda znamená predĺženie štúdia o jeden rok. Napriek tomu som nezaznamenala žiadne sťažnosti, zmýšľanie študentov veľmi ľavicové a snaha štátu vyhodiť skoro polovicu administratívnych pracovníkov sa stretla s veľkým nesúhlasom. Minca má ale dve strany: zamestnancov bolo reálne veľa, mnoho z nich sa k pozícii dostalo cez rodinkárstvo a bolo potrebné ich preriediť. Druhá vec je, že s polovicou ľudí nemôžete začať výučbu v rozsahu, ako predtým.  Preto sa teda v škole nekúri, nemám študentský preukaz a svoju erazmus koordinátorku som videla len raz. Zato som si však mohla zblízka prezrieť mnohé zo slávnych gréckych destinácií.

Cestovanie pod zámienkou poznávania nových kultúr je asi najväčšou výhodou štúdia v Grécku. Obzvlášť keď ste zamilovaní do architektúry. So skicárom sa môžete zastaviť kdekoľvek a vždy nájdete niečo zaujímavé. Už veľakrát som sa presvedčila, že aj na prvý pohľad nezáživné miesto dokáže prekvapiť. A najmä to neturistické. V tomto zmysle je môj pokus o zopakovanie Grand Tour, okružnej jazde po pamiatkach populárnej v devätnástom storočí, úspešný. Delfi, Mykény, Sparta, Korint, Olympia, Meteora, Epidauros, Mystras, Thessaloniki, Istanbul; mestá a dediny, ostrovy a pevnina, hory, roviny a šíre moria. Vidieť sa toho dá veľa. Nespočetné množstvo zážitkov, dopravných prostriedkov, jedál, ľudí, dní a nocí. Aj počas vyučovania sme absolvovali prehliadky mnohých budov, vykopávok a stavenísk. Vo voľnom čase zasa spoznávam metropolu Grécka od ranných trhov, slnečných obedov až po večerné vína. Oslavy, maratóny, osobné víťazstvá a milión informácií. Do kopca, z kopca, ale vždy naplno. Atény vás nenechajú na pokoji.

V neustálom napätí nás nechávajú aj v škole. Univerzálna odpoveď: na budúci týždeň, prípadne – uvidíme. Učitelia, nedbajúc na začínajúcu vianočnú výzdobu za chrbtom, nás chlácholia: nebojte sa, na toto zadanie máte celý semester. V prepočte dva mesiace. Práce je zatiaľ toľko, koľko si želáte. Takže ak si neželáte žiadnu alebo minimum, je to možné. Nehrotia to. Keby ale táto prestížna fakulta nefungovala len v provizórnom režime, nemalo by to chybu. Snáď by sme mali aj prednášky, zadanie ateliéru by som dostala skôr ako v polovici novembra a mohla by som vojsť aj do knižnice, nie len do jedálne. Možno by som videla gréckych študentov aj inokedy, ako len pri pochode ulicami na 17. novembra. Asi by som aj konečne zistila, či tie slávne tepláky nosia celoročne, alebo to len v Bratislave je to zaručené grécke poznávacie znamenie. A prečo všetci vyzerajú ako Cyril a Metod v odboji, to sa tiež chcem dozvedieť.  Alternatívci v martenoch so strapatými vlasmi, každý deň maľujú nový transparent na školskom dvore s obrovskou prekríženou svastikou. Chceli sme si aj my jeden spraviť, že otvorte školu. Ale viete, tieto erazmácke dohody sú vždy len tak, láry-fáry.

Ale na budúci týždeň…