Tere!…alebo tretí mesiac v Estónsku

Už sú to tri mesiace čo som prvý krát pristál na letisku v Tallinne a nasadol s 20kg batožinou na prvý autobus do študentského mestečka Tartu na juhu Estónska. Tieto tri mesiace ubehli ako voda. Zmenilo sa snáď len to, že dni sú kratšie, chladnejšie a slnko už toľko nesvieti. A keď áno, vyzerá ako by práve zapadalo. Vlastne posledné týždne tak vyzerá skoro vždy.

September ubehol ako voda a bol spojený najmä s administratívnou časťou celého erasmu (tento krát tu v zahraničí). Musel som si zvoliť predmety ktoré tu budem študovať čo bolo pomerne namáhavé. Namáhavé preto, lebo som si musel vybrať predmety ktoré boli dokopy hodnotené minimálne 30 kreditmi, musel som mať minimálne 5 predmetov a nesmeli (resp.nemali) by byť v rovnakom čase v rozvrhu. K tej poslednej veci, to sa mi až tak nepodarilo splniť a štvrtky sú občas v skutku srandovné. Mal som prezentáciu z jedneho predmetu a v tom čase mi začínala konzultácia projektu z iného a keďže Hermionin časostroj tu nepredávajú som sa hneď po prezentácii presunul do miestonosti oproti v ktorej bola moja konzultácia. Cítil som sa dôležito. (!)

Keď sa to celé ustálilo mohol som si plnými dúškami užívať intrákový život. Resp. zvyknúť si naň, keďže som nikdy predtým na internáte nebýval. Už len to slovo ma odjakživa desilo, keďže som bol neraz na párty na internáte doma v Bratislave a moju predstavu o internátoch a ich obyvateľoch si nechám radšej pre seba. Na moje veľké štastie internáty tu v Estónsku sú na neporovnateľne väčšej úrovni ako na Slovensku (kde je chyba?). Môj v živote prvý spolubývajúci na internáte bol Oscar zo Španielska. Často krát som si z neho robil srandu lebo jeho denný režim bol úplne obrátený tomu môjmu. Oscarov deň sa začal cca o pol jednej po obede. Po prebudení si vždy niečo opiekol na panvici a sem-tam zbehol do školy. O štvrtej poobede bol čas na siestu ktorá trvala tak dve hodiny a od pol deviatej večera až do štvrtej rána bol nezvestný. Taký bezstarostný je život tohto španiela. Nezávidite mu? Jeho životný štýl si vybral daň na našom spolubývaní a po mesiaci sa odsťahoval na internát ktorý je priamo v centre mesta blízko všetkych pubov a diskoték (keďže môj internát je na okraji Tartu). Po ňom som bol mesiac sám a teraz je tu dáky Estónec. Jeho meno neviem, veľmi sa nerozprávame a neviem či je to estónskou mentalitou alebo jeho slabšou angličtinou.

Október prebehol celkom rýchlo, nespomínam si na nič dôležité. Keď len tak na moju malú utajenú návštevu Slovenska čo vyvrcholilo prípravou bryndzových halušiek pre celé erasmus osadenstvo na internáte. Bryndza (ktorá, priznávam bola v čase ich konzumácie už 2 dni po záruke) im velmi chutila a dokonca si Oscar výpýtal dupľu. To bolo pár dní pred jeho odchodom…V októbri som sa stretol aj s známou Annegret ktorú som spoznal už pred rokom na dovolenke na Mallorce. Keď mi vtedy povedala že je z Tartu, hneď sme sa začali baviť o tom že sa tam chystám na pol roka študovať, a túto debatu sme dokončili už tu pri šálke dobrého latte. Áno, ďakujem Ti facebook za udržanie tohto priateľstva. V októbri som sa ukázal aj v holandskom Eindhovene, ale to patrí do iného článku. Tento výlet mi utkvel v pamäti ako 3hodinové čakanie na zmeškané lietadlo. Návrat bol podobný, opäť hodinové čakanie na lietadlo a beh cez letiskový terminál na posledný autobus Tartu ani nespomínam. S ostatnými sme mali naplánovaný výlet do Helsínk, no deň pred odchodom trajektu som dostal smsku že plavba je zušená z dôvodu búrky na mori. Tak Helsinki niekedy nabudúce…chcel by som ich spojiť s návštevou mesta Rovaniemi na severe Fínska kde býva Santa Claus 🙂 po fínsky “joulupukki”.

V novembri som 10 dní strávil na Slovensku. God bless lacné letenky Ryanairu. Dlhý troj-hodinový let z Tallinnu do talianskeho Milána som prespal a čakala ma noc strávená na tomto letisku (so spaním na letiskách už mám skúsenosti, takže to bola celkom sranda). Lietadlo pristálo presne o 00:00 na Milano Bergamo airport a let do Bratislavy letel až o 10tej ráno. Tak prečo nespať na letisku? ono to v skutočnosti nieje až taká nepríjemná záležitosť ako sa na prvý krát môže niekomu zdať. Stačí si zobrať dobrú knihu, zabaliť tabuľku čokolády a nájsť útulné miesto na letisku. Táto noc mi ubehla ako voda…možno aj vďaka pozorovaniu ostatných ľuďí. Boli by ste prekvapení koľko ľudí trávi noc na letisku. Videl som matky s deťmi, dôchodov ale v najväčšom zastúpení to boli práve študenti. Počas tejto noci vzinikli medzi niektorými aj nové priateľstvá. Sledoval som partiu rumusnkých dievčat a talianskýh ragazzi. O polnoci po mojom pristáti sa ragazzi pridružili k dievčatám či im postrážia kufre kým išli fajčiť. O tretej ráno už slečna sedela talianovi na kolene a popíjali neznámy druh alkoholu. Nasledujúcich pár dní na Slovensku prebehlo štandardne a čakala ma cesta naspať. Tento krát s nocou v Osle. Pôvodný plán bol opäť spať na letisku v Osle, ale Nórsko je krajina ktorú som vždy chcel navštíviť tak som sa napriek nenormálnym cenám za hostely rozhodol stráviť noc v tejto nórskej metropole. A rozhodne to stálo za to! Odhliadnúc že pizza margherita stojí v Osle 12EUR sa mi tam velmi páčilo. Veľmi živé, plné podnikov, reštaurácií a klubov. Na forografii nižšie môžete vidieť vianočnú výzdobu v Osle. Následný ranný let do Tallinnu som sa kochal nórskou a švédskou prírodou z vtáčej perspektívy.

A už je tu December a ja som zvedavý čo prinesie. Venujem sa škole, za celý semester budem mať len jednu skúšku. Celkovo štúdium tu náročné naozaj nieje. Cítim sa ako na dovolenke zo školy na Slovensku. Možno je to aj tým, že sme “len” erasmus študenti a prišli sme sa sem zabávať. V škole neorbíme nič preborné, zaujal ma najmä predmet LandArt kde robíme rôzne druhy umenia v prírode z prírodných materiálov a podobné kreatívne veci. Profesori sú fajn, najmä tí estónski ktorí keď hovoria po anglicky nemáte šajnu či hovoria o hruške alebo pive! A zistil som že je dosť veľký rozdiel v slove “insulation” a “insolation” klavne keď hovoríme o zateplení domov, nakoľko jeden z profesorov na prednáškach zo “Sustainable enviromental engineering” si to stále mýli a ja sa môžem len dovtípiť o čom hovorí.

Verím že som zodpovedal všetky otázky svojích kamarátov a rodinných príslušníkov a dúfam, že otázku “ako je v Estónsku” už počuť nikdy nebudem! srandujem..

PS.: Tere znamená “ahoj”

Milan Bardun 2013

Tento článok nám zaslal jeho autor Milan Bardún na erasme v Estónsku. S jeho dovolením sme tento článok publikovali aj na našom webe. Pôvodný článok nájdete aj na jeho vlastnej webovej stránke.

 


Publikovaný

v

od

Značky:

Comments

Pridaj komentár