Erasmus v Lisabone – začiatky

Na erasmus som chcela ísť hádam od narodenia, okej, odkedy som vedela, že niečo také existuje. Prihlásila som sa hneď, ako sa dalo a to bolo v 3.ročníku na začiatku LS. Konkurzom som prešla, vybrali ma, tešila som sa najviac na svete!

Asi 2 mesiace pred odletom, som si začala pozerať bývanie, mali tipy od predchádzajúcich študentov, že v ktorých častiach je dobré bývať a v ktorých je to naopak nebezpečné. Prvá rada je hádam bývať čo najviac v centre, lebo kedy inokedy by som tam išla, keď školu máme v Beléme (to je tak 15min od centra).

No a postupne, ako sa blížil dátum môjho odletu som sa začala báť! Niekedy sa mi ani nedalo zaspať, lebo som si predstavovala, že čo keď si tam nenájdem kamarátov a čo keď bude náš byt zlý, proste bola som v neskutočnom strese haha. Nebolo to prvýkrát, čo som išla z domu, ale predsalen, ísť niekam na pol roka, do cudzej krajiny, mesta, školy nie je len tak.

Ok nadišiel deň odletu, musela som sa zbaliť do 23kg a to bolo sakra tažké, triedila som veci najviac, ako sa dalo, ale nakoniec som to zvládla. Leteli sme z Viedne, cez Zurrich a odtiaľ priamo do Lisabonu. Dám vám radu, sadnite si na lavú stranu, uvidíte Alpy! A asi je lepšie letieť priamo, cesta trvá cca 3-4 hodiny a Portugalské aerolinky ponúkajú aj víno haha, dá sa to vydržať. Prileteli sme okolo 9-10 večer, letisko je priamo v meste a pri pristávaní som si myslela, že pokosíme všetky komíny!

Priamo z letiska jazdí aerobus, ktorý nás vysadil pár minút od nášho bytu. Bývam v centre pri hlavnom bulvári Avenida de Liberdade na ulici Rua da Alegria. Môžem len povedať, že perfektná lokalita, takže, ak budete chcieť kontakt tak napíšte. Za jednolôžkovú izbu s veľkou postelou platím 280eur. Byt je pre 9 ľudí, každý má vlastnú izbu, máme 3 kúpeľne, kuchyňu a obývačku.  Prvý večer bol ešte smutný, prišla som do prádznej izby, kde nebola ani perina ani paplón, ale zohnali sme si nejaké na prvú noc z hostela nad nami. A úprimne vám poviem, že sa mi chcelo plakať haha, ale povedala som si, že nebudem, lebo som mala len jedny vreckovky a tie som si šetrila na wc hahaha. Na druhý deň sme šli popozerať okolie, do školy vybaviť papiere, električenku a nakúpiť jedlo!

Keď som prvýkrát uvidela školu, bola som neuveriteľne prekvapená, lebo je fakt pekná. Chodím na Lusiadu, čo je súkromná a vraj aj cirkevná, ale modliť nás nenútia. Škola je pavilónového typu, máme krásnu záhradu, kde rastú citróny, avokáda, mangá, je tu milión holubov a mačiek, ale žijú v dokonalej symbióze. Prileteli sme o 2 týždne skôr, ako začína škola, lebo sme sa chceli zorientovať a hlavne preto, lebo sme chceli chodiť na kurz Portugalčiny. Takže hneď druhý deň sme nastúpili. Samozrejme, že učiteľka rozprávala iba po portugalsky a my sme nič nerozumeli, takže toto bol dosť hardcore, ale naučila som sa, že peixe je ryba haha, nebojte viac vecí, ale skor v bežnom živote.

Veľmi dôležitá vec je električenka, lebo jedna jazda v buse stoji 1,80! A v električke 2,85. Takže to sme si vybavili ako prvé. Na mesiac stojí 35eur a môžete využívať autobus, električku, metro a aj vlak, ale len po Belém (čo je štvrť lisabonu), ak chcem ísť na pláž, musím si dobiť za 3-4 eurá a mám cestu tam aj naspäť. Najbližšia pláž je cca 20min.

Neskôr sme hladali nejaké potraviny, bolo to dosť vtipné, oni tu majú asi milion večierok, ktoré sú zaregistrované na googli a normálne potraviny nie, takže nám to trvalo dlho, no nakoniec sme nakúpili. Potraviny sú tu úplne ale úplne iné, niektoré veci sú oveľa drahšie, iné zas strašne lacné, čiže v globále miniem možno toľko isto, alebo viac. Jednu vec som si obľúbila veľmi rýchlo a to maslo! Tu nezoženiete maslo ako u nás, tu je každé slané a ja čo som zvyknutá jesť na ranajky maslo s medom haha. No bol to šok, ale už teraz viem, že si pošlem debničku na Slovensko.

Keď sme mali nakúpené šli sme domov, bola streda, čo je celkom party deň, takže aj napriek celodennej únave sme šli večer von. Sranda je, že tu sa začína chodiť von o pol noci, ak idete skôr, na ulici neni nikto, okej je haha, tu je vždy rušno. Vybrali sme sa teda von, lebo naša univerzita zorganizovala nejaké prvé erasmus stretnutie v najznámejšej nočnej party štvrti Bairro Alto. Cesta z môjho bytu trvá cca 7min pešo, čo je idál. Stretávali sme sa na jednom námesti Praca Camoes, boli sme tam skôr, tak sme si sadli a v momente sme boli obkľúčení drogovými dealermi. Jedna veľká rada – NIE NIE NIE. O pár minút prišli naši spolužiaci z kurzu a šli sme pri slávny Erasmus corner. Je to križovanie uličiek, kďe je vždy najviac ľudí. Už keď sme tam prišli bola plnka. Bola tam úžasná atmosféra, veľa nových ľudí a zážitkov.

Tento deň a večer odštartoval môj erasmus. Od tohto dňa som nebola smutná, všetko sa zlepšovalo, spoznávala som viac a viac ľudí, postupom času sme vytvorili bandu a stretávame sa tak často ako sa dá!

You may also like...