Erasmus Wroclaw, Poľsko

Prečo práve Poľsko, keď som si mohla vybrať Španielsko, Taliansko, Portugalsko alebo inú niekoľko tisícok kilometrov vzdialenú destináciu?  Dobrá otázka, na ktorú neviem nájsť odpoveď ani ja sama. Ale jedno viem s určitosťou povedať. Bola to tá najlepšia voľba, ktorú som spravila. Opäť raz sa pýtate prečo? No preto, lebo aj s odstupom času to bolo to najlepšie obdobie doterajšieho štúdia na univerzite a keby sa dalo, všetko by som si to zopakovala ešte raz. A možno aj dvakrát.

O meste Wroclaw a o samotnej škole som toho v skutku veľa nevedela, akurát len z rozprávania spolužiakov, ktorí tam študovali semester pred nami. Skrz výberové konanie som sa spolu s ďalšími troma spolužiačkami vybrala do neznáma, teda do Wroclawu. Semester začal až začiatkom októbra, čo znamenalo pre nás o dva týždne predĺžené letné prázdniny. Ďalšie plus.

Intrákový život bol pre mňa totálnou novinkou. Nie pre to, žeby som nebývala na intráku v Bratislave, ale preto, že som bývala na Svoradove a všetci dobre vieme, ako to tam chodí.

Tu to bolo však úplne inak. Tak ako to zvyčajne na vysokoškolských intrákoch chodí. Takmer žiadne kontroly na vrátnici, bývanie na jednom podlaží s opačným pohlavím a párty takmer na dennodennom poriadku. Znie to ako z bujarých amerických filmov, ale nie. Len v primeranej miere. Izba sama o sebe nebola veľká, ale myslím, že dostačujúca. Každá bunka /4izby -10 ľudí/ mala vlastnú kúpeľňu a záchod takže sa nemusíte báť dlhých radov na chodbe. Intrák sa nachádzal  len 10 minút električkou od centra mesta a električkou číslo 1 sa dostanete priamo pred fakultu architektúry, ktorá je situovaná mimo komplexu Politechniky. Pripomína trochu Hogwarts z Harryho Pottera. Naozaj čarovné miesto blízko jazera.

Keďže predmety mali menej kreditov ako tie naše a podmienka pre úspešné absolvovanie semestra je získať 30 kreditov, musela som si ich navoliť pomerne veľa z čoho až 3 boli ateliéry. Ale žiadne strachy. Všetko sa to dá zvládnuť ľavou zadnou a predovšetkým povaha týchto ateliérov bola pomerne na úrovni štúdie a dokonca väčšinu z nich môžete robiť vo dvojici čo všetko robí ešte ľahším. Samozrejme len vtedy pokiaľ sa viete s kolegom zhodnúť na veciach, inak to môže byť ešte celkom zaujímavé. Osnova ateliéru je veľmi príbuzná tomu, na čo sme naučení na našej fakulte. Čiže každý týždeň konzultácie a na záver obhajoba toho, čo ste za ten čas vyprodukovali. Ostatné predmety boli formou prednášok a prezentácií, pričom väčšinou vám profesor zadal nejakú tému, ktorú ste vypracovali a následne odprezentovali. A čo bolo na tom všetkom najlepšie, počas skúškového na nás nečakal žiaden test. Záverečné hodnotenie záviselo od práce počas semestra.

Jednou z najväčších výhod, ktorou my na našej škole nedisponujeme je tvorba vlastného rozvrhu. Takto sme ušetrili dva dni každý týždeň, ktoré sme plne využili na cestovanie, ktorého bolo naozaj neúrekom.

Wroclaw je krásne farebné mesto, plné zelene a života. Atmosféra hlavného námestia, Rýnku, je neopísateľná. Ja, ako človek, ktorý študuje architektúru, som plesala úžasom čo sa im podarilo doslova vykúzliť z trosiek, ktoré tu zostali po 45tom. Všetko, takmer do detailov totožné s pôvodným stavom dokonale vyobrazovalo časy minulé. Darmo by ste tu hľadali typické poľské trhy s oblečením a stánkami plných kroviek, poľských lentiliek a čokolády. Nájdete tu však milých ľudí a kopec miest, ktoré stojí za to navštíviť. Predovšetkým poľský bar SETKA, v ktorom máte možnosť ochutnať všetky tradičné poľské jedlá pri dobrom pivku a o bare Pijalnja ani nehovorím. Kto ho nenavštívi ako keby v Poľsku ani nebol. Nájdete ho v takmer každom väčšom meste. Aspoň nám sa ho podarilo nájsť aj v Krakowe /kde sú dokonca dva/, v Gdansku či Katowiciach.

Štúdium samotné ma možno neposunulo míľovými krokmi vpred, ale každopádne dalo niečo, čo človek nezabudne – skúsenosť a tá stála naozaj za to. Keď erasmus, tak jedine v Poľsku. Určite mi dáte neskôr tí, ktorí tam strávite semester, za pravdu. :)

Autor: Ivana Adamcová
Univerzita: Politechnika Wrocławska – Wroclaw, Poľsko
Dĺžka pobytu: zimný semester, 2016